Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil charizmatický herec Ladislav Chudík
27.05.2024 Brezno
Hronec/Bratislava
27. mája (TASR) – Takmer 150 filmových úloh a predovšetkým rola primára
Sovu v seriáli Nemocnica na okraji mesta sa podpísali pod popularitu
Ladislava Chudíka. V pondelok 27. mája uplynie 100 rokov od narodenia
jedného z najobľúbenejších a najobsadzovanejších slovenských hercov.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943 - 1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom Činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963 - 1966 pôsobil aj ako šéf činohry.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší, v tom čase 90-ročný člen činohry, si v roku 2014 zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň. V tom istom roku uplynulo 70 rokov od jeho vstupu do SND. Ladislav Chudík patril medzi druhú zakladateľskú generáciu slovenského profesionálneho divadla.
Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry.
V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika. O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil.
Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.
V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
Prvé manželstvo Ladislava Chudíka bolo poznačené ťažkými psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny. Práve ona po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu do Viedne. Spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky. Už o mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy prosiť, aby sa vrátil. Napokon sa po piatich mesiacoch v exile Chudíkovci vrátili, manželské problémy však pretrvávali ďalej.
Keď sa seriál Nemocnica na okraji mesta začal v roku 1977 nakrúcať, náhle zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu, legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka.
Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, išlo o 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl. Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s "hendikepom nepripravenosti" a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa stal v úlohe primára Sovu pre divákov doslova ikonickou postavou.
Vzťah s prvou manželkou sa skončil rozvodom. Druhý raz sa Ladislav Chudík oženil v roku 1982 s o 25 rokov mladšou Alenou. Stala sa osudovou ženou umelcovho života. "Zobral som si ich obe, aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich," povedal Ladislav Chudík v relácii 13. komnata v Českej televízii.
Od roku 1982 bol Ladislav Chudík držiteľom titulu Národný umelec. V roku 1999 si prevzal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za úlohu v snímke Kawasakiho růže, ktorú v roku 2009 nakrútil Jan Hřebejk, získal Českého leva.
V roku 2008 dokončil režisér Patrik Lančarič dokumentárny film o živote Ladislava Chudíka. O rok neskôr vyšla kniha rozhovorov s legendou slovenského divadla. Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.
Mimoriadnu osobnosť slovenskej kultúry si pripomína aj SND na spomienkovej výstave, ktorú tento týždeň sprístupnili vo foyeri divadla. Výstava potrvá do 22. júna 2024.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943 - 1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom Činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963 - 1966 pôsobil aj ako šéf činohry.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší, v tom čase 90-ročný člen činohry, si v roku 2014 zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň. V tom istom roku uplynulo 70 rokov od jeho vstupu do SND. Ladislav Chudík patril medzi druhú zakladateľskú generáciu slovenského profesionálneho divadla.
Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry.
V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika. O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil.
Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.
V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
Prvé manželstvo Ladislava Chudíka bolo poznačené ťažkými psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny. Práve ona po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu do Viedne. Spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky. Už o mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy prosiť, aby sa vrátil. Napokon sa po piatich mesiacoch v exile Chudíkovci vrátili, manželské problémy však pretrvávali ďalej.
Keď sa seriál Nemocnica na okraji mesta začal v roku 1977 nakrúcať, náhle zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu, legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka.
Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, išlo o 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl. Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s "hendikepom nepripravenosti" a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa stal v úlohe primára Sovu pre divákov doslova ikonickou postavou.
Vzťah s prvou manželkou sa skončil rozvodom. Druhý raz sa Ladislav Chudík oženil v roku 1982 s o 25 rokov mladšou Alenou. Stala sa osudovou ženou umelcovho života. "Zobral som si ich obe, aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich," povedal Ladislav Chudík v relácii 13. komnata v Českej televízii.
Od roku 1982 bol Ladislav Chudík držiteľom titulu Národný umelec. V roku 1999 si prevzal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za úlohu v snímke Kawasakiho růže, ktorú v roku 2009 nakrútil Jan Hřebejk, získal Českého leva.
V roku 2008 dokončil režisér Patrik Lančarič dokumentárny film o živote Ladislava Chudíka. O rok neskôr vyšla kniha rozhovorov s legendou slovenského divadla. Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.
Mimoriadnu osobnosť slovenskej kultúry si pripomína aj SND na spomienkovej výstave, ktorú tento týždeň sprístupnili vo foyeri divadla. Výstava potrvá do 22. júna 2024.
www.ZIVOTPO.sk
